Príbeh našej Brand Amabasádorky Zuzky časť 1.
Ja a môj život
Volám sa Zuzka, mám 32 rokov a toto je môj životný príbeh. Rozhodla som sa Vám ho napísať z dôvodu, lebo veľmi veľa ľudí má rôzne problémy, a tie veľakrát ovplyvňujú aj naše zdravie a náš život. Verím, že môj príbeh vám môže otvoriť oči, možno sa v ňom nájdete aj vy a pomôže vám.
Ľudia si veľakrát neuvedomujú, čo je v živote naozaj dôležité. Láska, štastie, rodina, priatelia a hlavne naše zdravie. Lenže, čo ak to zdravie nemáme a objavia sa zdravotné problémy? Čo nám spôsobujú naše zdravotné problémy? No predsa to, ako funguje náš život a čo sa v ňom deje.
Mne najväčšie zdravotné problémy začali v podstate na strednej škole, ale všetko sa to odvíjalo od detstva. Každý človek, ktorý chce riešiť svoje problémy hľadá príčiny a pôvod, kde a kedy to presne začalo. U mňa to bol každodenný stres od útleho detstva. Priznám sa, že veľa vecí si z detstva nepamätám a možno, že je to aj kvôli tomu, že si to ani nechcem pamätať a možno isté traumy spôsobili, že veľa spomienok zmizlo.
Prečo ten stres? Pretože nás týral môj otec. Moju mamku, staršiu sestru a aj mňa. Bolo to prevažne psychické týranie, ale občas aj fyzické. Fyzické týranie bolo hrozné, ale viac menej prebolelo veľmi rýchlo, no psychické týranie zanechá stopy na celý život a veľmi ho poznačí. Otec bol vždy extrémne výbušný, cholerický a vždy musel mať pravdu, aj keď ju nemal. Čiže krik, urážky, nadávky boli na dennom poriadku. A keď toto prežívate každý deň a žijete v strachu, že čo sa bude doma diať, ovplyvní to úplne všetko. Celý život bojujem so stresom, s pochopením, uzaním, so sebadôverou. A práve ten môj stres mi spôsobil aj moje zdravotné problémy.
Už ako 3 ročná a 5 ročná som bola v nemocnici kvôli vracaniu. So žalúdkom som mala vždy zdravotné ťažkosti. Keď som mala 12 rokov, bola som na hadičke do žalúdka a zistili mi helicobaktera, ktorého som mala už viackrát pozitívneho. To boli také začiatky zdravotných problémov, mimo bežných detských chorôb.
Čo sa týka mňa ako osobnosti, psychika u mňa zohrávala veľkú rolu. Nie vždy som sa stretla s pochopením, lebo som bola prehnane citlivá a veľmi plačlivá a niekedy úplne zbytočne, proste všetko som veľmi prežívala. Vždy som si viac rozumela so staršími ľuďmi ako s rovesníkmi, čiže rovesníci ma veľakrát nechápali a hlavne nevedeli pochopiť, prečo sa správam tak, ako sa správam.
Začala som chodiť na strednú školu a ani tam som sa nezaobišla bez stresu a chorôb. No som na seba hrdá, pretože som vyštudovala operný spev s titulom a ľakhé podmienky som vôbec nemala. 4 roky som preplakala u jednej profesorky spevu, lebo pre mňa už len zvýšenie hlasu učiteľky alebo keď som zle tón zaspievala, spôsobilo guču v hrdle, búšenie srdca a zrazu plač a bolo po hodine spevu. Profesorka nevedela ako má so mnou pracovať a či som psychicky v poriadku, lebo moje správanie bolo nepochopiteľné.
Doktorom a rôznym vyšetreniam som sa nevyhla. Všetko sa to udialo akurát v maturitnom ročníku. Zistili mi zápal žalúdka, kvasinky na žalúdku a začali prvé diéty. Z krvi mi zistili, že mám vysoké ASLO- zvýšený stupeň zápalu v tele a keďže moja obvodná vedela, že spievam, liečbu vybratia krčných mandlí u mňa nezvolila, no nasadila mi dlhodoubú liečbu širokospektrálnymi antibiotikami. 9 mesiacov som brala antibiotiká a mohla som brať aj probiotiká, no tak mi to narušilo imunitu, takže zdravotné ťažkosti pokračovali.
Zrazu som mala kombinovanú poruchu imunity, musela som chodiť na injekcie a čo dovtedy som nemala žiadne alergie, bum pribudli mi peľové aj potravinové alergie. Ale prečo som mala taký problém so zvládaním stresu, citlivosťou, s plakaním?
V škole ma vôbec nepodporovali, a pritom som bola dobrá študetka. Známky som mala jednotky, dvojky, najhoršie ma hodnotili zo spevu. Kvôli zdravotným problémom ma nepripustili k ústnej maturite, a tak som si musela zopakovať maturitný ročník a o rok som bola dlhšie na strednej. Stále som počúvala ako nie som dobrá speváčka, že na to nemám a že nikdy zo mňa speváčka nebude. Doma som sa veľmi trápila, začala som mávať migrény a depresívne stavy. Toľko som sa naplakala, až to pekné nebolo.
Konečne sa mi podarilo zistiť, že čo mi vlastne je. Vďaka jednej kamarátke, ktorá videla, že sa v škole trápim a keď som jej opísala moje problémy a psychické stavy, mala podozrenie, že mám to, čo mala aj ona. Odporučila mi vybaviť si papier k neurologičke a aby som išla na EMG test. Ten mi potvrdil diagnózu tetanický syndróm- hyperventilačná tetánia.
Nie je to nič príjemné, no dá sa s tým žiť. Veľakrát s tetániou bojujem, ale mne táto diagnóza zmenila život k lepšiemu. Pochopila som samu seba, svoje správanie a veľa vecí, ktoré sa mi v živote diali. Vďaka tomuto zisteniu som ľahšie zvládla ukončenie strednej školy a neskôr aj vysokej, kde mám krásny titul Bc.
Všetko, čo som si v živote zažila, či už život so psychicky narušeným človekom alebo štúdium, kde som bola vždy podceňovaná, moje sebavedomie bolo na bode mrazu. Tráviace problémy a diéty, ktoré som musela dodržiavať mali svojim spôsobom aj niečo pozitívne. Nikdy som nebola chudá ako modelka, skôr som bola ako krv a mlieko. Prísnymi diétami som schudla zo skoro 70 kg na 55 kg. Zrazu mi bolo moje oblečenie veľké, a tak som úplne zmenila šatník. Pri zmene šatníka mi pomohli moje spolužiačky, kamarátky a naučili ma pekne a decentne sa nalíčiť. Predtým som si pripadala taká normálna a obyčajná, ale nikdy som vonkajšiu krásu až tak neriešila. Po schudnutí som sa cítila krajšie a mala som pocit, že chcem niečo pre seba dokázať.
Skúšala som sa dať odfotiť fotografom a celkom sa mi to zapáčilo. Na fotení sa mi páči, že človek môže byť sám sebou a robiť to, čo cíti. Tak som išla na niektoré modelingové kurzy, kde ma naučili chodiť ako modelka a pri fotení radili, ako je možné pózovať. Tiež som začala cvičiť a po cvičení som sa vždy cítila lepšie. Vtedy začala moja životná etapa, kedy som sa začala venovať modelingu, fotomodelingu a chodila som na rôzne castingy do súťaží krásy. V roku 2012 som sa dostala do súťaže Miss hotel Therma v Dunajskej Strede. Vyhrala som 1.miesto a aj titul Miss Sympatia. Prvá súťaž a vyhrala som ju a ešte ma potešilo, že aj Miss Sympatia som vyhrala. Boli to neskutočné pocity a tie mi už nikto nezoberie. Dokonca som získala aj krásne ceny, spoločenské šaty, kozmetiku a pobyt v Paríži. Na ďalší rok ma zavolali ako choreografku pre finalistky, ponuku som prijala a a bola to výborná skúsenosť. Zároveň som bola aj v porote, čo už bolo horšie, lebo hodnotiť krásu je veľmi ťažké. Ale dievčatá som poznala a rozhodovala som sa aj podľa toho, ako sa im podarilo zažiariť na javisku počas celého galavečera.
Rok 2012 bol pre mňa veľmi zaujímavý. Mimo súťaže Miss hotel Therma o mesiac neskôr, som sa dostala do súťaže Miss Bratislava. Veľkú radosť som mala vďaka voľnej disciplíne, kde som sa mohla predviezť svojim operným spievaním. Vyhrať som síce nič nevyhrala, ale ja som bola šťastná, že som tam mohla byť a že som tam spoznala skvelých ľudí. Veľmi milé a inteligentné dievčatá tam boli a som rada, že niekoré kamarástva trvajú dodnes. Na ďalší casting som išla až do Brna. Bola to česká súťaž Look Bella 2013, ktorú organizuje česká modelingová agentúra Prestige models. Úplnou náhodou som spoznala riaditeľa súťaže a ten ma pozval na casting. Tak som išla a najskôr som sa dostala do semifinále, ktoré sa konalo v Brne a tam na semifinálovom galavečeri vyberali finalistky a finalistov do finále, ktoré sa konalo v Prahe. Táto súťaž je aj pre modelky aj pre modelov. Nakoniec som sa dostala aj do finále a prvýkrát som bola v Prahe. Nikdy predtým som v Prahe nebola, takže pre mňa to bol veľký zážitok, lebo po súťaži som mohla trošku viac spoznať toto krásne mesto. Vo finále sa mi podarilo vyhrať titul Look Bella Elan a vyhrala som lyže značky Elan, mimo iných pekných cien.
V roku 2014 som išla na casting a skúsiť šťastie v Miss Universe. Najskôr som sa dostala medzi semifinalistky a v Trnave vyberali finálovú 12-tku. Super bolo, že som sa tam bola aj s mojou kamarátkou a nakoniec sme obe skončili vo finále. Užívala som si všetky fotenia, rozhovory, všade kde som mohla prezentovať svoju osobnosť a svoj spevácky talent. Vyhrať som nič nevyhrala, ale pre mňa bola výhra byť medzi 12-timi najkrajšími ženami Slovenska. Zažila som tam pekné chvile, ale aj nepríjemné, no bola to pre mňa veľká skúsenosť, za ktorú som vďačná. Týmto pre mňa súťaže krásy skončili, i keď ešte jednu súťaž som absolvovala po pôrode, kde ma riaditeľ jednej agentúry zavolal do súťaže Tvár Aquaparku Senec. Tak som bola vo finále, ktoré sa konalo priamo v Aquaparku Senec. Výnimočné to bolo pre mňa, lebo tam bol so mnou môj synček Adamko aj moja mamka. Super bolo, že som vybavila vstup do Aquaparku aj pre moju kamarátku, jej muža a dcérku. Nakoniec som ešte aj niečo vyhrala a to krásne druhé miesto. Po súťaži prišiel manžel, na súťaž nemohol prísť, a tak sme ešte ostali v Aquaparku a užili si bazény.
Všetky tieto súťaže krásy sú síce povrchné, ale veľmi záleži, že prečo sa žena na niečo také dá. Mne to veľmi pomohlo v rámci nabratia sebavedomia, potrebovala som byť viac sama sebou a byť aj odvážnejšia. Verila som, že aj v speve mi to pomôže, minimálne v rámci trémy určite áno. Tiež mi to dalo rôzne skúsenosti, spoznala som zaujímavých ľudi a našla som si aj pekné kamarátstva. Modelingu a fotomodelingu sa venujem už len príležitostne. Teraz je pre mňa najdôležitejšia moja rodina. Mám úžasného manžela, 5 ročného synčeka a čoskoro budeme mať dcérku.
A ako moje zdravotné problémy? Stále sa niečo objaví, mám za sebou dva potraty, zistili mi problém so zrážanlivosťou krvi a tiež problém so zvýšeným homocysteínom. Takže v tehotenstve a pri vážnom úraze si musím pichať injekcie. Ale to je už téma na dlhšie, ako aj téma vzťahy. No tým, že som brala dlhodobo antibiotika, získala som odpor voči liekom. Takže bežným liekom aj proti bolesti sa úplne vyhýbam. Kým to nie je nutné, aj antibiotikám sa stránim. Radšej hľadám iné alternátívne spôsoby liečby a hlavne na prírodnej báze. Snažím sa zdravšie stravovať, cviciť, lebo pohyb je v živote veľmi dôležitý a keď je možnosť, čo najviac byť v prírode na čerstvom vzduchu.
Cítim sa oveľa zdravšie, lebo veľa vecí je v hlave, človek keď myslí pozitívne a nepripúšťa si svoje zdravotné problémy, tak ako by ich ani nemal. Veľa vecí v živote možno nezmením, ale vždy sa môžem aspoň snažiť žiť, tak aby som bola spokojná, šťastná a robila radosť iným. Vždy keď možem, tak bezištne pomôžem, taká proste som. Preto si navzájom pomáhajme a buďme k sebe dobrí a uprímní.
Vaša Zuzka